Ohrozené druhy zvierat

Sú to druhy zvierat, ktoré sú v reálnom ohrození vyhynutia, teda ich počet na určitom území klesá. Všetky tieto druhy (od motýľov až po veľryby) sú zapísané v Červenej knihe ohrozených druhov, do ktorej neustále pribúdajú ďalšie. V Červenej knihe sú druhy rozdelené podľa nasledujúcich stupňov ohrozenia:
- Kriticky ohrozené druhy: živočíchy, ktoré vyhynú i bez ľudskej „pomoci“
- Ohrozené druhy: živočíchov je hojný počet, ale ich populácia klesá
- Zriedkavé druhy: je ich pomerne málo, no nie sú v bezprostrednom nebezpečí vyhynutia

Príčiny vymierania
Vymieranie je normálny proces evolúcie a rozvoja sveta. Veľa druhov vymrelo dávno predtým, než sa objavil človek, pretože neboli schopné prispôsobiť sa novému prostrediu, klíme či dravcom. Skrátka sa neadaptovali do meniacej sa prírody, alebo ich vyzabíjala živelná katastrofa, ako dinosaury. Približne od roku 1600 sa však vymieranie rapídne zvýšilo kvôli zásahom ľudí:
- Začali loviť pre radosť, počet zabitých zvierat začal prevyšovať ich životné nároky, začali zvieratá doslova kynožiť. Napríklad lov veľrýb na tuk a mäso ich doviedol na pokraj vyhynutia. Nosorožec africký, lovený pre cenný roh, je vážne ohrozený. Mnoho ďalších zvierat je lovených pytliakmi, či predávaných na čiernom trhu. Takto sú ohrozené najmä exotické druhy zvierat, papagáje, primáty, či plazy.
- Čierny trh ponúka zvieratá za lacný peniaz, sú totiž ulovené bez licencie a držané v krutých, nevyhovujúcich podmienkach. (viac na strane 3)

Ako rozvoj našej civilizácie napredoval, stávali sa príčinami i vážne zásahy človeka do ekosystémov:
- Vysúšaním močarísk zanikajú močiarne druhy rastlín, vodné vtáky sú takisto ohrozené. Premieňaním lúk na polia, hnojením, pasením a urbanizáciou pôdy sú ohrozené lúčne druhy. Nevhodnými zásahmi do lesov, nadmernou ťažbou dreva a znečisťovaním lesa sú ohrozené lesné druhy, veľké zvieratá majú totiž veľký areál pohybu, i veľký nárok na potravu. (Pri zmenšení lesnej plochy nemajú niektoré živočíchy šancu získať potrebné množstvo potravy a ich stav sa drasticky znižuje. Toto je problém i veľkosti chránených území - ak je malá plocha národného parku či chránenej oblasti, zbytočne tam budeme vysádzať veľké množstvá ohrozenej zveri, bez dostatku potravy tam určite neprežije.) Výstavba ciest takisto zaberá veľkú časť pôdy a premávka ohrozuje druhy, ktoré sa sťahujú a necítiac nebezpečenstvo prechádzajú cez cesty a končia pod kolesami áut.
- Úpravou vodných tokov - vyrovnaním toku, vybetónovaním dna, odstránením príbrežnej vegetácie sú ohrozené vodné druhy organizmov.
- Mnohé postihuje i tzv. ostrovný syndróm. Je to vytláčanie živočíchov z ich biotopov do úplne nového, im neznámeho prostredia. Takto strácajú kontakt s ostatnými skupinami, geneticky sa degenerujú a znižuje sa aj ich odolnosť a schopnosť prispôsobovať na meniacim sa podmienkam. Takisto nemusia mať vždy v novom prostredí dostatok im známej potravy a sú neschopné vyhľadávať inú obživu.
- Znečistením a zmenami klímy. Hnojením lietadlami sa zanášajú nevhodné látky nie len na polia, ale i na okolitú krajinu. Dostávajú sa z pôdy do rastlín a živočíchov cez potravinové reťazce. Týmito škodlivinami je potom postihnuté hlavne rozmnožovanie a vývin mláďat. Znečistením atmosféry emisiami z tovární a z toho vyplývajúcimi zmenami klímy sú ohrozované druhy, ktorých správanie a výskyt je určované teplotou, vlhkosťou, počasím... Klimatické zmeny menia i biotopy, ktoré sa potom stávajú nevhodnými pre mnohé druhy, ktoré v ňom žijú.
- Turizmus sa môže zdať neškodný, no opak je pravdou. Veľké množstvá turistov spôsobujú hluk, odhadzujú odpadky a ohrozujú tým živočíchy najmä v období párenia. Nehovoriac o tom, že kvôli turistom sú stavané obrovské hotelové komplexy na miestach, kde bola predtým panenská príroda.

Ochrana
Niektoré súkromné organizácie a aj vlády štátov vyvíjajú úsilie o záchranu ubúdajúcich zvierat ohrozených druhov. Jeden zo spôsobov vidia v legislatíve. Napríklad v USA niektoré zákony už z roku 1900 ustanovujú rezervácie – ochrana ekosystémov pred lovom a zásahom civilizácie. V roku 1973 bola tzv. Akcia Ohrozené Druhy, ktorá uzavrela od okolitého sveta vzácne ekosystémy, čím možno zachránila ďalšie druhy živočíchov. Uzavreli sa aj zákony o ochrane migrujúcich vtákov medzi Mexikom a Kanadou. Medzinárodná dohoda – Medzinárodná Ochrana Ohrozených Druhov Divej Fauny A Flóry, ktorú podpísalo 51 národov zaznamenala tiež úspechy. Napríklad kondor kalifornský, ktorý mal populáciu (v roku 1987) 27 kusov mal potom (v roku 1992) 52 kusov. Ak bude takýchto akcií viac, červená kniha nebude hrubnúť ale bude sa zmenšovať.Ohrozené druhy živočíchov sú vyhlasované za chránené a ich lov je prísne pokutovaný. Niektoré druhy chrobákov a motýľov sú u nás veľmi drahé. Za lov modlivky zelenej, či fúzača alpského by ste zaplatili pokutu päť tisíc korún, za motýľa jasoňa červenookého desať tisíc a za kobylku ságu až pätnásť tisíc korún. Ich lov je v nadmernom množstve dokonca trestaný až dvoma rokmi väzenia. Pokuty za lov lesnej zveri sa šplhajú do tisícok eur za kus, platí to i o vtákoch a rybách. Samozrejme, najprv treba pytliaka prichytiť, až potom ho je možné pokutovať.
V Afrike majú ochranárske skupiny svojské spôsoby na chytanie pytliakov. Tak ako oni lovia slony, ochranári lovia ich. Afričania vytvárajú doslova militantné skupiny, ktoré sa, tak ako ich protivníci, nestránia použiť akýkoľvek druh násilia, aby pytliakov dostali. Netreba sa im však čudovať. V Afrike totiž pytliačenie napáchalo najväčšie škody. Loví sa tam doslova všetko. Slony, opice, nosorožce, hady, hrochy i vtáctvo.
Medzi rokmi 1979 a 1989 spôsobil svetový trh so slonovinou obrovský úhyn týchto tvorov. Počet slonov sa za desať rokov znížil na polovicu a stále klesal. Do roku 1997 žilo v Afrike iba 600 000 slonov. V súčasnosti sa však ich počet ustálil vďaka zákazu obchodu so slonovinou. Slonov je však príliš málo a hrozí im vyhynutie. Pred zákazom obchodu boli ochranári nútení uspávať tieto zvieratá a odpilovať ich kly, aby kvôli nim neboli zabité. Bola to však temer rovnako drastická metóda ako keby ich rovno zabili. Slony sa prebúdzali zmätené a ich hlavný spôsob ochrany pred predátormi zmizol. Od tejto metódy sa teda upustilo a namiesto toho sa začali vytvárať parky, kde strážia slony zriadenci. Problémom však je, ako inak, nedostatok financií - je málo ľudí i priestoru. Rôzne organizácie a nadácie sa snažia tieto parky podporovať, napríklad organizácia IFAW darovala lietadlo štátu Keňa a jeho Spoločnosti na ochranu prírody, KWS (Kenya Wildlife Service). Lietadlo budú využívať pri kontrole územia a vo vyhľadávaní pytliakov, či slonov v núdzi. Je to už druhé lietadlo, ktoré IFAW darovalo Keni.

Podobných organizácií samozrejme existujú tisícky. Väčších či menších, medzinárodných, štátnych, dokonca súkromných. Avšak ani oni nestíhajú chrániť všetky zvieratá naraz a preto bolo nutné vytvoriť medzinárodný zákon, ktorý by zakazoval aký koľvek obchod so zvieratami, či ich časťami.