Oficiálne podporovaná mienka sa drží tvrdenia, že vyčiarknutie mäsa z jedálneho lístka by mohlo vážne ohroziť zdravie človeka. Táto norma pre zdravie sa však asi týka iba menšej časti ľudstva, lebo na našej planéte mnoho ľudí je mäso iba pár krát do roka a mnohí mäsitú alebo dokonca hocijakú stravu nemajú vôbec. Až 50 miliónov ľudí ročne zomiera od hladu! Keby priemyselne vyspelé krajiny znížili spotrebu mäsa iba o 10%, mohlo by byť vyživovaných 100 miliónov ľudí, pretože napríklad na 200g hovädzieho stejku pripadajú ako potrava pre zvieratá až 2 kg obilia, z ktorého by sa nasýtilo zhruba 8 detí. 40000 ich denne zomrie od hladu! Dobytok bohatých tak doslovne žerie chlieb chudobných. A stačilo by tak málo...
Vysoká spotreba mäsa má za následok krutú "výrobu". Napríklad iba v Nemecku sa za rok zabije 376 400 000 sliepok a kureniec, 40 200 000 prasiat, 14 200 000 kačíc, 4 100 000 kusov dobytka, 1 000 000 husí... Ako vďaka takýmto kvantitám vyzerá "chov" zvierat, prečítajte si sami:
Prasatá sú chované vo veľkých skupinách po 80-200 zvierat v takmer ustavičnej tme, na roštoch z mreží, čo vedie k častému poškodeniu kĺbov. Sú produkované ako v továrni: prasnice sú umelo oplodňované, po 15 týždňoch živorenia v najtesnejšom priestore v pološere sú umiestnené do špeciálnych klietok, kde sa dá sotva pohnúť. Môžu iba vstať a znovu si ľahnúť, čo im neumožňuje starať sa o svoje mláďatá.
Nosnice živoria svoj krátky život v halách bez okien, v skupinových klietkach, ktoré majú až 8 poschodí. 22 sliepok sa delí o jeden meter štvorcový. Zápach je neznesiteľný. Po 14-18 mesiacoch nemôžu sliepky chované v týchto koncentračných táboroch dosiahnuť určený počet vajec a putujú do slepačej polievky. Takmer pätina toto skrátené životné obdobie nevydrží a zomrie na stres, infekcie a kostné ochorenia.
Kravy sú až do ich zabitia uzavreté v úzkych ohradách, v ktorých sa sotva môžu pohybovať. Minimalizáciou priestoru na nie viac ako jeden meter štvorcový pre kravu chovatelia maximalizujú svoj zisk. Namiesto materského mlieka dostávajú tučnú bielu tekutinu z mliečneho prášku, loja, veľrybieho tuku a množstva soli. V dôsledku veľkého množstva soli majú kravy obrovský smäd a pretože nedostávajú žiadnu vodu, pijú ešte väčšie množstvo bielej kaše. Tak sú v krátkej dobe vykŕmené na jatočnú váhu. Počas celého krátkeho života nevidia ani jednu zelenú lúku a slnko vidia až cestou na bitúnok.
Sliepky vo veľkochove trpia ešte väčšmi ako v kuracej farme. Pretože ich hruď je najdrahšia a najžiadanejšia, cieleným chovom sa ich neprimerane vyvinuté telo ohýba pod jej váhou a na konci svojho 22 týždňového života padajú, alebo ležia na príliš širokej a ťažkej hrudi. Tak ako kačiciam, aj sliepkam je za živa odrezaný zobák. Sliepky a kurčatá sú často pred zabitím exportované tisíce kilometrov bez vody a potravy, natlačené na sebe, v najväčších horúčavách, či mrazivej zime.
Niektoré zvieratá transport neprežijú. Mnohé sú cestou na jatky také zoslabnuté, že nedokážu prejsť ani 100 metrov. Aby sa pohybovali rýchlejšie, sú im zavádzané kovové háky do úst, očí...
Od opisu jatiek a spracovávania mäsa ešte položijúcich zvierat vás radšej ušetríme. Myslím, že ukážka "ľudskosti" v chove zvierat stačí. A pritom by stačilo spotrebu mäsa iba znížiť na prirodzenú mieru...
Ďalší článok o nejedení mäsa nabudúce :-), ale už s mojej hlavy
